Vzdelávanie pre udržateľný rozvoj (ESD) je ústrednou hybnou silou dosahovania cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja (SDGs). Napriek zvýšenému záujmu o globálne výzvy (zmena podnebia, sociálna nespravodlivosť, chudoba, degradácia prírody) zisťujeme, že národným vzdelávacím systémom - tradične konzervatívnym a pomalým v adaptáciám - chýba komplexná zmena potrebná na splnenie ich ústrednej úlohy a zodpovednosti. Ciele udržateľného rozvoja výslovne zdôrazňujú skutočnosť, že zmeny sú potrebné vo všetkých krajinách, nemôžu sa obmedzovať len na  niektoré geografické oblasti sveta.

Preto je nevyhnutné, aby sme na túto výzvu zareagovali a zdokonalili  vzdelávanie aj v krajinách Vyšehradskej štvorky, v srdci Európy. Ako aktéri ESD a obhajcovia zodpovednosti „g-local“ (berieme do úvahy globálne i lokálne aspekty) sa stretávame s iniciatívami, ktoré prinášajú osvedčené postupy, nástroje a metódy, ktoré boli v priebehu času vyvinuté a prispôsobené miestnym podmienkam. Prečo teda vzdelávanie k udržateľnému rozvoju stále nie je neoddeliteľnou súčasťou nášho vzdelávania?

Hlavné problémy, ktoré náš predbežný výskum odhalil, sú:

1) štátnej správe na národnej úrovni chýba vnútorná motivácia k zmenám a je mimo dosahu vplyvu

2) súvisiace národné stratégie v príprave učiteľov chýbajú, nie sú záväzné, a preto

3) iniciatívy zostávajú ojedinelé a izolované, závislé od odhodlaných jednotlivcov, a

4) nesystémové / fragmentované vo svojom rozsahu (neodrážajú holistický prístup k cieľom udržateľného rozvoja, t. j. nepokrývajú globálne výzvy v ich vzájomne súvisiacom kontexte),

5) iniciatívy postrádajú zdroje na vzájomnú výmenu poznatkov.